Kinematická viskozita vyjadruje vnútorné trenie kvapaliny. Kinematická viskozita je základným parametrom oleja a stanovuje viskozitnú triedu oleja ISO VG. Každý stroj má výrobcom odporúčanú viskozitnú triedu oleja ktorú je možné v stroji použiť. Degradáciou oleja dochádza k zmenám viskozity ktoré sa prejavujú znížením alebo zvýšením viskozity nad hranicu tolerancie +- 15 %. Zvýšená viskozita spôsobuje zvýšenú teplotu mazania, spomalenie riadenia ventilov, kavitáciu čerpadiel. Znížená viskozita spôsobuje nedostatočné mazanie a tým nadmerné opotrebovanie trecích dvojíc, zvyšujú sa netesnosti, zhoršuje sa riadenie a presnosť.

Voda v oleji a strojných systémoch je nežiadúca. Prítomnosť vody v oleji spôsobuje tvorbu vodných emulzii, zhoršuje mazacie vlastnosti oleja a urýchľuje jeho chemickú degradáciu. Taktiež spôsobuje vymývanie aditív a zvyšuje číslo kyslosti čo vedie ku korózii hydraulických systémov. Každý typ oleja má odporúčaný maximálny obsah vody ktorý môže obsahovať, vyjadrený v ppm.

Mechanické nečistoty v olejoch sú nežiadúce. Dostávajú sa do oleja z vonkajšieho prostredia alebo opotrebovaním komponentov hydraulických systémov. Oleje podľa typu a druhu aplikácie majú odporúčaný maximálny obsah mechanických kontaminantov, ktoré môžu obsahovať aby sa zabezpečila dlhodobá životnosť komponentov strojného zariadenia a taktiež oleja a minimalizovali sa poruchy spôsobené nadmerným obsahom pevných častíc v oleji. Obsah pevných častíc v olejoch sa stanovuje kódom čistoty ktorý zohľadňuje počet a veľkosť častíc podľa metodiky NAS 1638 alebo ISO 4406 používaných predovšetkým pre hydraulické oleje.

Gravimetrická metóda sa využíva v prípade keď je obsah kontaminantov v oleji alebo procesnej kvapaline príliš vysoký na to aby bolo možné jednotlivé častice od seba rozoznať pod mikroskopom. Gravimetrickou metódou je možné zmerať aj obsah produktov oxidačno-termickej degradácie olejov ( mäkkých kalov ) nachádzajúcich sa v oleji. Táto metóda má uplatnenie predovšetkým pri stanovení obsahu mechanických kontaminantov procesných kvapalín ( oplachových vôd, emulzii , chladiacich kvapalín atď.), kde je dovolený vyšší obsah kontaminantov, ako napríklad pri hydraulických olejoch.

Číslo kyslosti udáva podiel kyslých produktov v oleji. Číslo kyslosti sa zvyšuje degradáciou (starnutím) oleja . Starnutie oleja spôsobuje jeho znížené mazacie vlastnosti čo má negatívny vplyv na opotrebovanie komponentov hydraulických systémov. Zvýšené číslo kyslosti taktiež zvyšuje riziko korózie kovových častí hydraulických systémov. Každý typ oleja má odporúčanú maximálnu hodnotu kyslosti oleja ktorá je vhodná pre jeho bezpečnú prevádzku .

TBN je takzvaná alkalická rezerva ktorej úlohou je neutralizácia kyslých látok vytvárajúcich sa degradáciou motorového oleja. Skúška je určená pre motorové oleje. Ak klesne TBN pod odporúčanú hodnotu olejovú náplň je potrebné vymeniť.

Stanovenie oterových kovov v mazivách (Fe,Cr,Ni,Al,Cu,Pb,Sn,Si) a aditívnych prvkov (Na,K,B,Mg,Ca,Ba,P,Zn) napomáha pri vyhodnotení stavu oleja a pri vyhľadávaní poruchových trecích uzlov v hydraulických systémoch. Ak sa v oleji nachádza zvýšené množstvo niektorého z prvkov oterových kovov je možné bližšie špecifikovať, z ktorého miesta v hydraulickom systéme pochádza a eliminovať tak poruchu daného trecieho uzla. Sledovanie obsahu prvkov špecifických pre aditíva napomáha k predikcii ostávajúcej životnosti olejovej náplne.

Infračervená spektrometria je základnou metódou na stanovenie a sledovanie chemickej degradácie oleja . Touto metódou sa dá zistiť nárast obsahu produktov oxidácie, nitrácie a sulfonácie oleja, termická degradácia oleja (prehriatie), pokles obsahu antioxidantov. Tiež je možné identifikovať neznámi olej porovnaním s referenčnými vzorkami olejov alebo odhaliť prítomnosť cudzích látok v oleji pri zmiešaní rozdielnych typov olejov. Pri analýze motorových olejov je možné stanoviť obsah sadzí a prítomnosť paliva, vody a glykolu v oleji. Metóda sa využíva aj pri dlhodobom monitorovaní olejov kde za zisťuje rýchlosť degradácie oleja v priebehu rokov.